presne to!
12. prosince 2010 v 20:40 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Trieskam si hlavu o stenu. Jak som mohla byt taká blbá? Mohla som?...Nie. Neni to len moja vina. Oni zato možu tiež.
Neznášam to. Keď si nekto myslí, že je čosi viac než ja. Zabíjala by som zato. Nikdo neni od nikoho viac. Teda...aspoň v tejto komunite, nás mladých. Dospelí nám nerozumejú. Tam sa nikdo neporovnáva. Iba politici. Ou. Odbočil som od témy... Čo z toho tí ľudia majú? Asi fakt len dobrý pocit. Alebo si riešia komplexy. To neustále dokazovanie si, kto je viac, a vymieňanie argumentov, kto je lepší, je už smiešne. Nemá to cenu. Nechápem ich. A oni nechápu mňa. Myslím, že je to v poriadku.
Robím jednu veľkú chybu. Silou mocou sa snažím nájsť človeka, ktorý mi bude rozumieť. To je fajn. Každý takého potrebuje. Ale chybné je na tom to, že ja sa snažím pretvárať ľudí aby mi rozumeli. A tým ma považujú za ešte väčšieho blázna, ako doteraz. Pretváram ľudí. Oni sa nedajú. Ja to viem. Som blbá. Ale som to ja. Potrebujem len pochopenie...chcem ta veľa???^^
Ten pohľad.
3. prosince 2010 v 22:34 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Milujem to. Keď sa pozerám z okna a vločky sa valia jedna za druhou. Je večer. Všetko je osvietené a tak krásne. Pohľad za všetky drobné. Naozaj. Vtedy mám chuť z niekym byť, a nie len tak sama pozerať z okna. Hlavou sa mi hmýria všelijaké myšlienky. O živote, o rodine, o mne, o nich, o ňom,... Je to zvláštne. Ešte nikdy som sa takto necítila. Tolko pocitov naraz....
Som to ja^
29. listopadu 2010 v 17:22 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Monika je usilovná
Ženské meno Monika je pravdepodobne gréckeho pôvodu a v preklade znamená "osamelá, jediná". Nositeľky tohto na Slovensku bežne zaužívaného mena oslavujú meniny 7. mája. Moniky sú od prírody silné a usilovné ženy. Keď sa pustia do nejakej činnosti, sú ako ich zvierací totem škovránok, ktorý stúpa k nebu na svitaní, aby predstihol slnko, čo tak miluje. Prahnú po poznatkoch, takže sú z nich výborné študentky. Monika môže byť napríklad majiteľkou firmy, pretože dokáže vládnuť pevnou rukou. Inak sú prívetivé a sympatické, no ten, kto do Moniky uštipačne zapára, môže počítať s nemilými reakciami. Mali by sa vyhýbať jedlám, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu. Monikám naopak prospieva pohyb v prírode. Ich obľúbené farby sú žltá, fialová a biela. Ochranné rastliny žihľava, skalica a šalvia, ochranné kamene smaragd a granát.
Som rada, že možem konštatovať, že to dokonale sedí. Až na tie farby, ale aj hentie mám rada. Som na seba hrdá~.
chcem^^
25. listopadu 2010 v 20:53 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Chcem sním komunikovať. Zoči voči. Strašne mi to chýba. Ale....nejde to. ^^
Odveci?!
24. listopadu 2010 v 18:47 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Mám chuť napísať nejaký strááášne múdry článok, ale nič ma nenapadá:D. Moje myslenie a uvažovanie nad vecami je momentálne na bode mrazu. Chápete to?! Ja nie:D. Vždy keď som chcela písať, ma napadla téma, a nevedela som sa zastaviť. Teraz je to opak. Som odveci, áno! Lebo momentálne odomňa odišla fantázia a všetko myslenie...a, a...idem račej niečo našmolkovať, snáď ma niečo napadne (aj keď o tom silno pochybujem xD).
Mon.
Nieeeee, nie, ešte som nedopísala. Celkom je to záživné, len takto písať mŕtve vety, a smiať sa sama na sebe, jaká som primitívna:D. Idem račej cvičiť. ....nie, nejdem. Idem si kresliť. Nie, ani to nejdem.
Pfúf, neviem čo zosebou!:D Idem si račej uvariť ešte jeden čajík, nech sa možem zase utopiť. A nech je pokoj odomňa aj od mojich nezmyselných viet, ktoré nikoho nezaujímajú:).
MIER S VAMI HOLUBICE.
verím...
24. listopadu 2010 v 13:30 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Všetko vyzerá tak nádejne. Verím jej. Ona to dokáže. Poznám ju dosť nato, aby som vedela, že sa len tak nevzdáva, a bojuje do konca. Modlím sa za to, aby to dokázala, hoci niesom veriaca. Ale strašne jej to prajem, prajem jej aby bola šťastná a robila to čo ju baví. To je podľa mňa hlavné. Ona to vie. A DOKÁŽE TO! :3
Iný svet?~
23. listopadu 2010 v 21:12 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Veľa krát rozmýšlam nad tým, či fotografi, maliari, hudobníci, tanečníci resp. celkovo umelci, majú iný pohľad na svet. Hneď nato, jak si položím túto otázku, mi cvakne v hlave...samozrejme, že majú. Vidia svet z úplne iného uhla, majú svoj svet, svoju fantáziu, a všetko je to tak krásne. Obdivujem takýchto ľudí. Ich myslenie, pozorovanie okolitých vecí, ľudí, ich vyjadrovanie, tvorba,... Sú to páni.
Začala som na sebe pozorovať zmeny. Do mojich záľub za posledných pár mesiacov začalo patriť čítanie kníh, kreslenie, tancovanie a hlavne fotenie. Nikdy predtým moj život nič také nenapĺňalo. Zvláštne. Myslela som si, že budem stále taká istá. Ale začala som sa na svet pozerať ináč. Obmedzila som nadávanie na minimum. Postoj ku škole sa zmenil. Postoj k rodičom. K ľudom. Svet vidím veľmi farebne, krásne, perfektne...Ale viem vždy v správnu chvíľu otvoriť oči a vrátiť sa do reálu. Svoje problémy riešim ináč, oveľa rozvážnejšie, kludnejšie. Začínam si ujasňovať dosť vecí, vážiť si to, čo je pre mňa/nás samozrejmé, ale niektorí to nemajú. Celkovo si myslím, že som už neni decko v puberte, a určitým sposobom sa odlišujem od ľudí, s ktorými sa stretávam. Mnohí ma zato odsudzujú, nevedia pochopiť, že existujú aj iný ľudia ako sú oni. Ale mne to nevadí. Moj svet je doležitý, a pár ľudí je ochotných brať ma takú aká som, a to mi stačí...
Celkovo som chcela len povedať, že som sa zmenila. Áno, priznávam to. Ale základ zostal.

(tým, že som písala o tom jak som sa zmenila a vnímam svet ináč, tak jak zrovna tí umelci spomínaní v úvode, som nechcela poukázať na to, že sa cítim a považujem za umelca...nemám totiť ani nato, aby som sa sním porovnávala)
Áno, fotím!
22. listopadu 2010 v 22:45 | Mon.
|
Čo život dal, a nezobral^
Ok, ok. Pre mnohých čudesná záležitosť, pre mňa nie. Mnohí boli vyčumení jak krtkovia, že fotím. Čo je natom? V dnešnej dobe touto chorobou, ktorej príznakom je závisloť schovávania sa za objektív, trpí pomerne dosť ľudí. Aj ja. Aj ona. Aj on. Ale neh si každý hovorí čo chce. To čo mňa baví je hlavné, a to čo si myslia ostatný, je na prach nepodstatné...
Dám sem pár mojich fotiek, neh ma nejaký pridr*bovia, ktorí náhodne natrafia na moj blog, možu zrušiť, že som amatér, neviem fotiť a fotky sú na nič. Úprimne je mi to jedno, ja sa zlepším.~




Viac nedám. Nehám si na horšie chvílky, keď moj rozum a fantázia budú stáť na mrtvom bode, nebudem mocť vymyslieť žiaden článok, tak hodím fotku:)
tak MIER S VAMI! (hej, moja oblubena fráza) ~
Nikdy nehovor nikdy~
22. listopadu 2010 v 22:26 | Mon.
|
Tisícročná jahoda~
Egegegee. Mon Mončičik je nenávratne späť. (xD) Podľa mňa je to dosť na smiech, pretože asi pred dvoma rokmi som blog zrušila, zo stupidného dvovodu : brat mi to čítal :D. Ale dnes mám v paži, pomaličky ale isto sa mi oprašujú moje znalosti a skúsenosti z blogom. V minulosti ich bolo dosť, mala som perfektný blog, blogpriateľov(:D), ale šak všetko raz končí, a potom znovu začne:). Ja len toľko, a je mi jedno, že to zatial nikdo nečíta (bráško, dúfam že aspoň ty, aby si ma mohol vysmiať:D), ja sa rada rozprávam sama zo sebou, upevňujem si sebevzťah:).
Mier s vami!^